Začínam si zvykať na to, že som doma. Pre mňa je to naozaj nová skúsenosť. Keď si predstavím, že len do školy som týždenne precestoval 25 hodín v autobuse a prešiel 1000 kilometrov, tak mi to začína chýbať. Nehovoriac o tom, že to je len učenie. Ďalšie projekty, kvôli ktorým cestujem, radšej ani neuvádzam. Sedieť doma, je pre mňa teda naozaj niečo, čo som doteraz veľmi nezažíval. Ale nenudím sa. Naša škola vyučuje online. A nie tak, ako napríklad škola mojich detí. Každé ráno nám prídu úlohy, ktoré treba vypracovať. A k tomu návody, ako učiť deti... V zásade mám ráno tri hodiny na to, aby som s Dorkou prešiel čo treba a potom už musím učiť. Oliho učí moja drahá. Ešte že má dielňu rovno pod našim bytom. Inak by sme to nezvládali. Naše online vyučovanie nie je o posielaní zadaní rodičom. My naozaj učíme! Napríklad aj takto:
Netituloval by som sa za učiteľa. Nikdy som také ambície nemal, ale teraz neľutujem. V zásade aj v zložitej situácii mám príjem. Čo je super. Po vzhliadnutí videjka mi moji známi napísali, že nikdy ma nepočuli tak dlho rozprávať. Je to tak. Vidíte, že aj taký spoločenský autista ako ja môže vyučovať. Pre mňa je to vlastne taká terapia zadarmo :) Snáď to niečo dáva aj mojim študentom :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)
Comments