Ako som na Východ za šťastím išiel / za Kečupa /

Bolo to pred necelým rokom, čo sme počas prechádzky za dedinou našli mača. Niekto ho tam vyhodil a nechal. Nemalo ani štyri týždne. Tak sme ho s Olim vzali a ujala sa ho Dorka, lebo Oli už mal Miňu. Bolo to malé a pochabé mača. Teda kocúrik. Potešilo ma, keď ani náš starý kocúr Miňa neprotestoval a Kečupa akceptoval. Kečup ho celý čas pozoroval a napodobňoval. Dokonca mu Miňa s času na čas chytila myš a Kečup sa s ňou hral. Včera sa hral naposledy. Pred domom ho zrazilo auto. Našťastie to deti nevideli. Ale plaču sme mali toľko, že celá dedina vedela, čo sa u nás stalo. Náš domáci cintorín zvierat sa rozrastá... K Fliačikovi, ktorého sa im nepodarilo zachrániť, pribudol aj krížik pre Kečupa.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)