Prišla mi kniha. A nie hocijaká! Sú v nej skladby, ktoré Marian Varga skomponoval ešte ako študent na ZUŠke. Tak som sa z nej tešil! Pôvodne mala byť určená mojim deťom, aby sa naučili aj niečo iné, nie len "Pec nám spadla" a "Sedemdesiat sukieň mala". Dopadlo to však úplne inak, ako som čakal. Teda, trochu som tušil, že to tak dopadne, len som dúfal, že nie...
Čertov som začal krotiť ja!
Musím sa poďakovať učiteľkám na základnej škole, že ma naučili čítať noty a rozumieť aspoň základom hudobnej výchovy. Nemám ja veru žiadne hudobné vzdelanie, okrem toho základného, ktoré som získal na základnej škole. Ak nepočítam pokus hrať na gitare u kamaráta, ktorého otec hral v cirkevnom zbore. Takže žiadna Nirvana, žiadna Tublatanka, žiaden punk. Učil som sa cirkevné piesne. Chvíľu. Potom dlho nič, až som kúpil elektrický klavír, lebo deti chceli strašne hrať. Skončilo to tak, že klavír je doma a hrám na ňom ja. Deti to už nebaví. Skúšal som rôzne triky, no nevyšli. Dokonca som počas prvej vlny karantény kúpil kurz hry na klavír, lebo ZUŠka trochu zaspala a deti sa neučiuli. Prešiel som zatiaľ 40% kurzu. Deti ani lekciu. Motám sa pri jazzových akordoch a na chvíľu som si od kurzu dal pauzu a hrám iba tak. Čo vezmem do rúk. Takže kniha ma potešila. Prvá skladba má 23 sekúnd. Môj prvý pokus zahrať ju, trval päť minút :) Ale už som v čase - jednou rukou. Ak mám použiť obe, tak to opäť prechádza k tým piatim minútam. Trénujem a nevzdávam sa :)
Po tejto knihe mám v merku spevník Jara Filipa, ktorý je ale náročnejší, lebo tam sú len akordy a ja netuším, ako ich hrať. Musím nájsť nejaký manuál, sám to nedávam. No verím, že naštudujem aj spevník :) Korona mi okrem času, ktorý trávim doma dala aj takúto skúsenosť. Moje falošné tóny sa nesú ulicou a ja s radosťou nimi otravujem okolie. Keď už detiská nechcú... :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)
Comments