top of page
Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /opäť Advent/


Niekto robí cez advent trhy, niekto koncerty, niekto nič a k nám chodí víla Elmíra. Vždy prvého decembra vyzdobí dom a pripraví pre deti na každý deň nejaké prekvapenia. Na začiatku to boli sladkosti a hračky, neskôr, keď už deti vedeli čítať, začala im Elmíra posielať listy a v nich rôzne úlohy. Každý rok sa na ňu tešia. Takú Vianočnú vílu nemá každý!

Tento rok to vyzeralo tak, že nepríde. Dorka nebola doma a Oli keď sa zobudil, len tak ako že prešiel domom. Nikde žiaden list, žiadna výzdoba. Keď sa poobede Dorka vrátila, hneď jej zvestoval, že víla asi nepríde. Dorka prebehla dom a zavrela sa v kúpelni. Našli sme ju tam pri okne plakať. Podvečer zašli na trhy a kúpili si každý jeden ručne robený krížik. Potom sa pred spaním modlili, aby víla prišla. Nasľubovali hory, doly, len aby prišla.

Druhý deň ráno bol dom vyzdobený a na stole ich čakali zmluvy. Elmíra im ich poslala na podpis. Spísala im, čo majú robiť, aby aj tento rok k nim každý deň prišla. Okamžite ich podpísali. Ani nečítali, čo majú plniť. A cestou do školy začalo snežiť.

Nuž a opäť ich na stole každé ráno čaká list, ktorý im Elmíra napíše. Uvidíme, ako sa s nimi tento rok rozlúči. Naposledy písala, že už možno viac nepríde.

Dnes sa k víle pridal aj Mikuláš a od šťastia sa skoro rozplakali :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

14 views0 comments
bottom of page