Tak sa mi nejak stalo, že mi pribudol štvrý krížik. A moje deti to poňali veľkolepo. Vyrobili mi darčeky a tiež pripravili tortu. A ja, aj napriek tomu, že som absolútne nespoločenský a doslova ignorujem akúkoľvek oslavu, nechcel som sklamať ich nadšenie a tak som privolil, že teda torta môže byť. Dorka sa hneď začala realizovať a vymýšľať. Vyberala rôzne torty na internete, až našla jednorožca. Na toho som kývol. V sobotu ráno si dokonca privstala, aby všetko stihla. O piatej ráno prišla do kuchyne, kde už maminka varila. Na chvíľu si ešte ľahla na gauč, aby mala silu na pečenie. Zobudila sa o ôsmej, celá nazlostená, že korpus je už hotový a ona nič neurobila. Vysvetlil som jej, že najdôležitejšie je na torte zdobenie. Na to treba naozaj veľa energie a je dobre, že si oddýchla. To ju trochu upokojilo. Zdobenie si už nenechala újsť. Počas neho maminke zdelila:"Čo sme si to vymysleli. To je náročná práca!" Ale pokračovala ďalej. Podvečer mi doniesli darčeky. Obaja ich vyrobili z hliny a čakali, pokiaľ v Bardejovských kúpeľoch budú vypaľovať v starej peci. Netrpezlivo nazerali, keď ich vyberali, či sa im nič nestalo. Ja som mohol celé divadlo sledovať iba z obďaleč. Aby som nevidel, čo vyrobili. Toto z toho vyšlo.
Krásna labuť od Dorky:
A kamera od Oliho:
Tortu sme nestihli nafotiť, lebo sme ju hneď zjedli :) Bola výborná. Krásny jednorožec s dúhovým rohom. A keďže Dorka rada tvori, večer mi ešte nakreslila kameru.
Teda fotoaparát. Ale ja točím na fotoaparát. Potešili ma tie moje deťúrence :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)