Máme radi, keď naše deti snívajú. Väčšinu ich snov sa im snažíme naplniť. Teda pokiaľ to ide. Lebo už sme mali aj také, ktoré by som asi nevedel splniť. Našťastie také začali naše deťi delegovať na Ježiška a nás s nimi neotravujú. Cez víkend sme sa zastavili vo Zvolene, kde sme opäť raz hľadali dobrodružstvo. Zhodou náhod sme sa dostali do Očovej. Zrazu mi napadlo, že v Očovej vznikla svetoznáma letecká skupina - Očovský bačovia. Nemohli sme teda opustiť túto dedinku bez toho, aby sme sa nezastavili na miestnom letisku. Bačovia tam síce neboli, ale našli sme lietadlo na výhliadkové lety. Keď ho deti zbadali, bolo mi hneď jasné, čo sa bude diať. Samozrejme si zistili všetko, čo bolo treba k tomu, aby mohli letieť.
Milá majiteľka lietadla zo SofiAir, nám aj napriek tomu, že sme nemali dohodnutý let našla voľnú pokhodinku. Tak sme si s drahou povedali, že to teda deťom doprajeme. Zapózovali pred lietadlom, nasadli do neho a vzlietli za novým dobrodružstvom. Drahá ako jediná ostala na zemi. Oli sedel vedľa pilota a Dorka dlho mlčky pozerala z okna. Zľakol som sa, že tento zážitok nebude pre ňu to pravé. Ale po chvíli sa osmelila. Hlavne po tom, ako jej náš pilot Filip ukázal všetky zámky, nad ktorými sme mohli preletieť. Oliho chvíľa prišla, keď mu Filip ponúkol, že môže pilotovať. Myslím, že šťastnejšieho som ho ešte nevidel. Po polhodinke sme pristáli, ale emócie s deťmi lomcovali celý deň. Večer okamžite zaspali. Pre takéto dni sa to všetko oplatí!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)