top of page
Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /každý na svojom piesočku/


Tak som opäť raz nechal rodinku žiť si ich život a ja som sa vybral za skúsenosťami. Ono, často riešime doma polemiku nad tým, či je to takto ok. Ja v podstate žijem taký dvojaký život. Chvíľu doma a potom nejaký čas v práci. Čas v práci znamená, že som preč, na rôzne časové obdobie. Bohužiaľ, neviem to momentálne vyriešiť a tak to beriem ako niečo, čo musím akceptovať. Aj keď to nie je ideálne riešenie.

Nuž a komplikácia prišla, keď sme sa rozhodli konečne dokončiť náš projekt zimnej záhrady a pracovne. Nechal som doma moju drahú aj s deťmi a rozostavaným projektom. Pokiaľ ja som sa zabával, skladal slová, texty, vymýšľal príbehy k fotkám a skúšal rôzne preformance na tému verbatim teathre, moja drahá dohliadala na stavbu. Takto nejak sme si, aj keď nie ideálne a asi ani nie prirodzene, rozdelili úlohy.

A keď som sa po štyroch dňoch vrátil domov, čakala ma vymurovaná stavba a k tomu bonus od Oliho. Musel obetovať svoj starý hrad z hliny a kameňa. A tak si z odpadu postavil murovaný.

Tak, to je hrad pre Miňu!

Obdivujem moju drahú za to, že všetko zvláda sama. Naozaj veľa času trávi s deťmi bezo mňa. To je aj niečo s čím bojujem. Len stále som nenašiel rovnováhu v tom žiť na východe a nemusieť cestovať za prácou...

Pokiaľ sa teda u nás doma stavalo, ja som zatiaľ v kaštieli v Liptovskom Jáne nafotil takúto sériu:

Je to storybord, ktorý rozpráva príbeh. O čom? To je na každom z vás. Pokojne si môžete pomocou obrázkou vypovedať svoj vlastný :) Zadanie bolo, aby v príbehu neboli tváre.

Príjemný víkend všetkým prajem.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

16 views0 comments
bottom of page