top of page
Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /dobre už vraj bolo.../


Tak som sa dnes ráno opäť presvedčil, že táto krajina nie je pre slušných ľudí. Stále! Po tom, čo sme odviezli deti do školy, chceli sme niečo nakúpiť. I zastavili sme pri miestnom bardejovskom supermarkete. Hneď pred vstupom sú vyhradené parkovania pre imobilných, resp: invalidov a pre rodiny s deťmi. Za cestou sú parkovania pre všetkých. To aby tí, čo to potrebujú, nemuseli cez cestu. Vždy, keď tam prídem, je parkovisko pre rodiny s deťmi obsadené rôznymi autami. Ale čo im chýba, sú deti. Niekedy sa tam objaví aj stavbárska dodávka, inokedy len SUV miestneho podnikateľa, isto významného mysliteľa.

Aj dnes ráno tam už stálo auto. Za okníčkom malo nálepku "COLNÁ SPRÁVA" a EČV miestna s číselkom 555. Nuž neodolal som a musel som si ho cvaknúť.

Neprešlo ani pár sekúnd a hneď vedľa neho zastali dvaja mládenci. Keď sme sa im s mojou drahou snažili vysvetliť, že si asi nevšimli značku na parkovisku, odvrkli, že oni sú rodina a tak tam môžu stáť. A že čo nás do toho. Že sme zakomlexovaní slováci a len závidime. Nejako mi z toho kontextu ušlo to, čo by sme im tak mohli závidieť. Aroganciu? To sotva. A neviem, kto z nás bol v tej chvíli viac zakomplexovaný.

Moja drahá mi hovorí, aby som sa na to vykašľal a neriešil. Ale nejak mi to nedá...

Takto si tu žijeme. Ale nie len tu. Je to rovnaké v každom meste v tejto krajine. A pokiaľ nebude fungovať základná ľudská slušnosť, nebude fungovať ani štát. Čo k tomu viac dodať.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

49 views0 comments
bottom of page