Tak sa mi stalo, že pre košickú pobočku RTVS vyrábam sem tam nejaký ten krátky dokument. A keďže sa tam toho veľa nerobí, je to prevažne o dedinkách. Čo mi v zásade nevadí, lebo sa dozvedám o tom, čo sa v mojom okolí udialo. A veru že sa toho udialo! Minulý rok som bádal o histórii Lenartova. Tak napríklad, zistil som, že v jeho blízkosti dopadol meteorit. Po tom sibírskom to bol najväčší nález v Európe. Jeho pozostatok je v budapeštianskom múzeu. Nuž a pohnutú históriu tohoto kraja, ktorý chvíľu patril Poliakom a chvíľu Rakúsko-Uhorsku dokumentuje aj legenda o Kráľovej studni. Tá leží na pomedzí poľsko slovenských hraníc.
Tento rok som si povedal, že budem nakrúcať doma. A tak točím v Zborove. Dlho mi nešlo do hlavy, prečo je tu v okolí toľko vojenských cintorínov. Prevažne z prvej svetovej vojny. Bola to príležitosť porozprávať sa s historikom a zistiť aj o tomto niečo viac. A dozvedel som sa, že okrem toho, že už v dobe kamennej sa tu usídľovali rôzne kmene, toto územie bolo významné svojimi obchodnými cestami. Karpatský oblúk je v celej svojej dĺžke najnižší práve od Zborova po Michalovce. Nadmorská výška pohoria nepresahuje 700 metrov. Všade navôkol je to viac. Takže toto územie bolo pre prechod zo severu na juh alebo opačne využívané už od stredoveku. Viedlo tu niekoľko obchodných ciest. A aj pre to sa tu začali usídľovať ľudia. Tiež som rozmýšľal, čo tu vlastne hľadali? Lebo úprimne si povedzme, okrem krásnej prírody tu nebolo veľa príležitostí, ako v stredoveku prežiť šťastný život na tomto území. Okolité lesy boli plné zbojníkov, lebo tovar, ktorý prevážali kupci bol lákavý. Aj kvôli tomu tu postavili hrad. Aby chránil obchodné cesty a celé územie. Tiež bol súčasťou pohraničného opevnenia. A dokonca aj Maďari nás tu majú radi, lebo makovické panstvo istý čas patrilo Rákociovcom. A oni boli symbolom vzdoru proti Viedni. Pravdepodobne aj preto po vojne prispeli na obnovu Zborova Maďari. Po prvej svetovej vojne túto dedinku, vtedy ešte mestečko, takmer úplne vypálili. Ostalo iba niekoľko domov, jeden kaštieľ a kostol. Nakoniec aj ten kaštieľ vyhorel. Ale to už bolo v roku 1969. História tejto dediny je bohatá. Týmto územím prešli svetové dejiny a zanechali tu svoje stopy.
Domáci sa niekdy hrdia tým, že tu bol aj Andrej Hlinka a Šaňo Mach. Podarilo sa mi zistiť, že počas druhej svetovej vojny veľmi ochotne spolupracovali na vyriešení "židovskej" otázky. Židov tu pred vojnou žilo asi päťsto. Dnes je tu len spustnutý židovský cintorín, ktorý pripomína aj túto časť obecnej histórie. Je uzatvorený a zarastený. A moje deti tam chodia pozorovať hady...
Toľko v skratke z našej obecnej histórie.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)