Momentálna turbulentná situácia vo verejnom a politickom dianí v našom bananistane ma priviedla na zistenie, že aj moje deti cítia, že sa niečo deje. Nevedia to pomenovať, nerozumejú, ale vedia, že nie je všetko v poriadku. Na začiatku tohoto marazmu som sledoval, kto a čo k tomu povie. Lebo zachrániť sa dalo veľa i odísť so cťou sa ešte dalo. Teraz sa už nedá. Teda odísť. Zachrániť dúfam áno. Pri takomto sledovaní udalostí v televízii sa ma syn pýtal počas vyjadrenia prezidenta: " Tatinko, tento ujo je s nami alebo proti nám?" Vysvetlil som mu, že to je v našej novodobej histórii prvý prezident, za ktorého sa nemusíme hanbiť a že je s nami. Nasledovali niekoľkí ďalší a potom pán s čiernymi vlasmi a balkánskymi rysmi. Opäť prišla otázka: " Tatinko a tento je dobrý, alebo zlý?" Takisto som mu vysvetlil, že tento pán, minister vnútra, nepatrí medzi dobrých. A najlepšie by bolo, keby čím skôr odstúpil.
Myslel som si, že keď skončil Mečiar, už bude len dobre. Keď sme nastúpili cestu SMERu, pochopil som, že mafiáni z ulíc sa prezliekli do drahých oblekov a už nepýtali výpalné v podnikoch, ale rovno vysávali štátnu pokladnicu. Nechcem, aby moje deti žili v takejto krajine!
Chcem, aby žili v krajine, ktorá nezadupe ich sny kdesi hlboko do tmavej hliny. Kde budú môcť robiť to, čo ich baví. Kde sa nebudú musieť báť. Takáto vízia sa stáva utópiou...
Odsťahovať sa ďaleko od problémov sveta je síce fajn, ale problémy to nerieši!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)