Viem, že si do našich železničiarov momentálne rypne každý a veľmi rád. Ale divíme sa? Keď sa to tak vezme, za posledných tridsať rokov u nás nepostavili ani kilometer tratí, to, čo je sa len pláta, respektíve ruší. To, že sa rekonštruuje najvyťaženejšia trať je len vďaka peniazom z EÚ, lebo nikomu sa nechce trmácať našimi traťami závratne nízkou rýchlosťou. Tovar proste musí prúdiť. Vďaka tomu, i my môžeme aspoň na pár kilometroch zažiť bombastickú rýchlosť, 160 kilometrov za hodinu v našich super rýchlych rýchlikoch a IC vlakoch, pýchy našeho národného dopravcu.
Nedávno, zhodou okolností cestou vo vlaku, kde som dostal i noviny, dočítal som sa hneď na druhej strane, ako sa naše železnice chvália tým, že priemerné meškanie vlakov bolo "IBA" 1,73 minúty.
Iste, na naše pomery je to slušné číslo...
Nie tak dávno som čítal článok, kde sa písalo, že japonské vlaky shinkazhen meškali po asi tridsiatich rokoch myslím dvadsať sekúnd. Spoločnosť prevádzkujúca tieto vlaky sa všetkým ospravedlnila, za nepríjemnosti, ktoré toto meškanie spôsobilo!
Milý náš Národný dopravca, máš sa čo učiť :) Nehovoriac o tom, že keď konečne, možno tak do desiatich rokov budeme na hlavnej trati z Bratislavy do Košíc jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, všade naokolo budú vlaky jazdiť už minimálne tristo kilometrovou rýchlosťou. Ale môžeme byť radi, že nám tá nenávidená EÚ zrekonštruuje aspoň to, čo tu máme. Lebo inak by sme možno o tých desať rokov chodili do Košíc na vozoch ťahanými koňmi. A ani tristo koní by nedalo tých tristo kilometrov za hodinu :)
Aká smola, že si takéto veselé spravy čítam vo vlaku, v novinách, ktoré dostanem zadarmo...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)