Retríčko, ako z veľkej knihy ma postretlo. A to som chcel iba espressko a pohár vína.
Pri prechádzke po našej najhlavnejšej dedine ma zaujal pútač, oznamujúci, že v podniku je káva za euro. Nie pre to, že by som nemal na viac, ale som hlboko presvedčený, že ak niekto za kávu pýta viac, okráda zákazníka. A tak po večery smerovali moje kroky do tohoto podniku. Káva bola v pohode a vínko sa tiež dalo. Atmoška trochu zvláštna, ale to ja celkom môžem. Voľný stôl bol trochu mimo, no akustika zariadila, že som počul všetko, o čom sa bavili ľudia okolo mňa.
V centre mesta sa to v tomto podniku miesilo pseudopankáčmi, ktorí sedia osmičku v kóji a potom sa idú vyvenčiť na pivo a borovičku do centra, nejakými arabmi, čo sa neboja ani mafie, lebo dôležité je môcť mať dvadsať rokov to isté číslo mobilného telefónu a pokojný spánok a niekoľkými ďalšími podivínmi. No a do toho som prikvitol i ja!
Aj ma to tam začalo baviť, ale keď pseudopankáči u barmanky vydrankali Offspring došlo mi, že je čas ísť. Hudba mi nevadila. Veď tak dvadsať rokov dozadu som ich mal rád. Ale odvtedy som už zjavne niekde inde. Ďalej? Ťažko povedať. Určite však inde. Borovička, pivo a ani pseudopankáči ma už nebavia! O púšťaní hudby na želanie nehovoriac. Iste, znie to opovážlivo od niekoho, kto si príde dať espresso a pohár vína! Ale keď začali pseudopankáči spievať, ak sa to dá tak nazvať, naozaj bol čas ísť ďalej!
Borovička s pivom píše viac...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)