Tak sa mojim detvákom splniť sen. Dostali môj starý počítač. Keďže má už takmer deväť rokov, nestíha všetko, čo potrebujem podľa mojich predstáv. A keďže sme sa dali na nový projekt, ktorý si vyžaduje aj poriadny výkon na postprodukciu, tak mi neostávalo nič iné, len sa poobzerať po niečom novom. A keďže mám rád jablká a zvykol som si na veľký monitor, tak som ani dlho nerozmýšľal. Šiel som na istotu. Aj keď mnoho mojich známych mi hovorilo, že jablká už nie sú to, čo bývali. Ja mám skúsenosť dobrú a doma mám hádam aj za misku tých jablkových výrobkov.
Pri rozmýšľaní, čo zo starým dobrým nahryznutým ovocím, som ho v slabej chvíľke ponúkol deťom. A už nebolo cesty späť. Asi by som za deväťročný počítač aj tak veľa chechtákov nedostal. A dobre slúžil, tam mi bolo ľúto dať ho niekomu inému... ten sentiment...
Bolo že to radosti. Neskôr prišli hádky, koho to bude počítač. Až som začal ľutovať, že som im ho sľúbil...
Oli počítal dni, kedy sa vrátim domov. Nie preto, že by sa tešil na mňa, ale pre to, že čakal, kedy donesiem svoj nový počítač, aby sa konečne mohol posadiť za ten ich. Dokonca som mu na ňom musel nechať aj photoshop. Nastal však problém, že kam s tým starým deduškom. A tak som musel kúpiť i nový stolík... Nejak ma to vychádza draho tieto výmeny zariadení... Ale čo už. Hlavne že sú všetci spokojní. Ja mám nové jablko, deti v podstate tiež a drahá dostane vytúžený stolík. Ako je nám tu na Východe dobre!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)