Jasné, každý chlapec túži po flinte. Ani ja som nebol iný. Ale ja som nikdy flintu nedostal. Ako kopu iných vecí, po ktorých som túžil. Jednoducho, neboli na to peniaze. Oli oslavuje svoje deviate narodeniny a už niekoľko mesiacov nehovorí o inom, iba o vzduchovke s puškohľadom. V lete si zastrieľal na dovolenke a odvtedy všade kam ideme, musíme navštíviť aj poľovníctvo. Tam si pozerá vzduchovky a sníva o tom, že raz takú bude mať doma aj on. S puškohľadom a roznožkou. Aby vyzerala ako snajperka! Dokonca si na ňu začal aj šporiť. Odložil si peniaze, ktoré dostal za obrazy, pomáhal babke na dielni a na narodeniny nechcel od nikoho nič, iba pár drobných. Aby si mohol za ne kúpiť vytúženú vzduchovku.
A keďže sa naozaj snažil, tak som tú vzduchovčičku kúpil v predstihu. Peniažky, čo vyzbieral mi odovzdal, aby som mu ju mohol ísť “kúpiť”. Aké bolo prekvapenie, keď po príchode do obývačky ležala flinta na stole! Od šťastia ho bol plný dom. Samozrejme sme museli hneď flintu aj vyskúšať. Veď, ako by to inak bolo... treba ju poriadne naštelovať, aby padali samé desiatky. Aj sadu terčíkov už máme :) Čo vám poviem, v Petržalke by sme si takto život neužívali. Toto sú výhody dedinského života. Nič tu síce nie je, ale ani nám to nechýba. Vystačíme si s tým, čo máme :)
Všetko dobré ti prajem Oli :)
PS: keď som fotečku ukázal mojim kamarátom, hneď ma zvozili, že som pekný pacifista :) Ale veď mi len tak, do terčíkov...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)