Čo vám budem hovoriť. Mám plné zuby mudrlantov a posluhovačov. Aj na tú našu dedinu som šiel pre to, aby som mohol odísť z roboty. Nebavilo ma sedieť hodiny na riti a počúvať pomýlené politické a ľudské názory niektorých našich vysokých činovníkov. A tak som sa na ten môj milovaný Východ odsťahoval. Iste, peniaze nesmrdia. Ani tie od pomýlencov. Ale už ma to nebavilo. A keďže na tom našom Východe naozaj nie je čo, dal som sa robiť do kultúry a komunitného života. I zistil som, že v tejto oblasti je veľa takých, ako ja. Takých, čo majú plné zuby tých bábok, ktoré sa tvária, že vládnu a vedia čo a ako. Nielen na Východe, ale všade. V celej našej banánovej republike.
Každý sa snaží zmeniť svoje okolie a nechce nič počuť o tých, čo sa "akože " snažia zmeniť našu budúcnosť. Taká paralelná sústava akoby vznikala. Odtrhnutá od reality. Len teraz rozmýšľam, ktorá časť je odtrhnutá viac. Tá čo "akože" vládne, alebo tá, čo uteká? A dokedy budeme ešte utekať?
Toľko krátke zamyslenie sa. Cesta vlakom ubieha veľmi pomaly...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)