Končil školský rok a deti sa už nevedeli dočkať prázdnin. I teplo už bolo, i zmrzka im už chodila po rozume čoraz častejšie. Nuž dali sa do experimentovania. Našiel som doma takýto recept na kúsok mrazeného šťastie.
Ešte sme ho nevskúšali a to prebehol už mesiac od začiatku prázdnin. Nejako nie je čas... Buď som v práci, alebo som v práci... Aj teraz balíme kufre, lebo mám nejaké povinnosti v hlavnej dedine a tak ideme spolu, aby detváky pozreli aspoň kamošov. A ja sa môžem na týždeň zavrieť do strižne. Keď to celé zvládnem, na chvíľku sa zdržím doma. Ale len tak symbolicky. Lebo už aj tu ma čaká práca... Teší ma však, že niektoré projekty, na ktorých som pracoval sa dostávajú do finále. Lebo inak by celé toto blúdenie nemalo zmysel. Keď to celé ukončím, to už bude takmer naše jarmočné Baštovanie, tak možno vyskúšam aj tú zmrzku vyrobiť. Alebo radšej kúpim nejaký nanuk :) Trošku toho mrazeného šťastia nezaškodí, lebo veď: "kto nemal z(m)rzku, nevie čo je láska:)"
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)