Tak nejak mi to tento rok vyšlo, že v lete mám veľa práce. A aby ani moja rodinka z toho nevyšla bez dovolenky, tak som si povedal, že ich vezmem so sebou a popri práci si aj trošku oddýchneme. I začali sme pekne svorne na Zemplínskej Šírave. Nebola to však jendnoduchá cesta. Nášmu odpočinku predchádzala strastiplná cesta po Národnom parku Poloniny. Teda po dedinkách, v tomto Národnom parku. Potreboval som natočiť jeden kratučký dokumentík o cykloceste IKON. A keďže som niektoré z atrakcií tejto cyklocesty minulý rok fotil, povedal som si, že využijem fotografie a dotočím už len to, čo som nenafotil. Keď som mojej drahej povedal, že ideme síce len 150 kilometrov z nášho bejs kempu, ale cesta nám bude trvať takmer štyri hodiny, nechcela mi veriť. Ale po dvoch hodinách strávených v aute a po dosiahnutí vytúženej méty v Snine, musela zmeniť názor. A to bola tá lepšia časť našej cesty. Kľukatenie sa Karpatmi do malých dediniek zabudnutých v lesoch sa len malo začať. A keďže i točiť som musel, naša púť týmto krajom trvala takmer osem hodín.
Nuž ale pekne nám bolo, čo vám budem hovoriť! Treba si to tam ísť pozrieť. Naozaj neoľutujete. Len som si spomenul na slová kameramana, s ktorým so točil v Kokave: " pekné je to naše Slovensko, ale žiť sa tu nedá" Naozaj pekné je to naše Slovensko!
Deti mali z výletu zážitok. Boli sme v najvýchodnejšej dedinke našej malej banánovej republiky, videli sme meteorit, ktorý dopadol niekde v tejto oblasti, teda iba jeho model..., A tiež sme si všimli, že táto oblasť je venovaná obetiam svetelného smogu. Verím teda, že v noci by sa týmto krajom pohybovalo veľmi ťažko!
Po dobre odvedenej práci nás čakala cesta na Šíravu. Deti sa tešili, lebo spať v hotely je pre ne neskutočný zážitok. Nevedeli, čo skôr. Či si dať večeru, alebo skočiť do bazéna :) Toť výhľad z jedného z našich balkónov:
Samozrejme práca ešte neskončila. Máme jeden deň voľna a opäť sa vrátime do karpatských lesov, aby som mohol natočiť ďalší krátky dokumentík. Ale ten deň voľna si pekne užijeme! Okrem bazénov skúsime odloviť miestne kešky a prejdeme si okolie.
A o necelý týždeň si urobíme takýto pracovno dovolenkový výlet do našej hlavnej dediny. Deti sa tešia na kamarátov, ktorých sme tam zanechali po našom odchode na náš milovaný Východ. A keďže tam musím stráviť pracovne celý týždeň, tak si urobíme ďalšie prázdninové dobrodružstvo :)
Ešte že sa to dá takto pekne spojiť...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)