I vydal som sa z tepla domova na ďalšiu Zámenu manželiek. Vyzerá to tak, že toto leto vyplním výrobou tohoto Bohu milému formátu. Tradične, autobusom do metropoly Východu a odtiaľ vlakom do hlavnej dediny, aby som sa po pár hodinách spánku vydal na strastiplnú cestu s novou manželkou po našom malebnom Slovensku. Tento krát sme skončili v Kokave nad Rimavicou. Ako skonštatovali chlapci cestou do tejto dedinky: "Pekne je na tom našom Slovensku, len čo je pravda. Ale žiť sa tu nedá..." Nuž, tak sme žili týždeň v Kokave. A nebolo veru že zle. Teda aspoň nám nie. Neviem ako novej manželke :)
A keďže priamo odtiaľto mám namierené až na najvyšší končiar našej utešenej vlasti, zbalil som i veci na hory. Ale trošku som sa zväčšil za ten čas, čo som naposledy takto do hôr balil i musel som nejaké to oblečenie dokúpiť. A dobre som spravil. Lebo som nezbalil nič, čo by malo dlhé nohavice, či dlhý rukáv a aby to zohrialo. No a tu noci neboli bohvie ako teplé. Teda asi ako u nás, v mojom bejs kempe. Ale v tatroch by som to asi bez niečoho teplejšieho nedal... A tak som dobalil batoh ešte aj fajnovým novým oblečkom. A teraz už len čakám, kedy konečne nadíde sobota, aby som sa pobral na tie končiare. Tu zatiaľ relaxujem pri kávičke, či voľný čas krátim hľadaním kešiek.
PS: toto bude pre mňa pamätná výrobička. Lebo takú bolesť hlavy som dostal, že som sa z toho dozvracal. A to je už pekné peklíčko. To vám môžem povedať. A tiež i to, že z alkoholu to nebolo. To je ešte väčšie peklíčko. Taká migréna... Už aby tie Tatry boli...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)