Opäť po dlhšej odmlke, spôsobenej ani nie tak mojou lenivosťou, ako čakaním na správny okamih, strávil som jedno popoludnie v Rómskej osade v Kojaticiach pri Prešove. Stretol som sa so starostom, ľuďmi z organizácie projekt DOMov a aj samotnými obyvateľmi osady. Dôvod stretnutia mal byť príjemný. Výstavba cesty v osade, výdajných miest na vodu a tým pádom aj možnosť, ako zlegalizovať stavby, v ktorých žijú. No pri vstupe do osady nás čakal dom na mieste, kadiaľ mala viesť nová cesta. Dcéra prišla z Anglicka, mala peniaze, tak rýchlo postavili základy. Nuž a čo teraz? Veď cesta môže viesť aj okolo domu... Mohla by. Problém však je, že v čase, keď zakresľovali plán na cestu, tu žiaden dom nestál. A nebolo to tak dávno.
Aj takéto zážitky mám z osád na severovýchode Slovenska. Táto nie je jediná, kde rastú domy ako hríby po daždi. Nedávno som bol v Nižnom Tvarožci. Tam to bolo podobné. Rozdiel bol jedine v tom, že tam domy nestavajú z tehál, ale robia drevené chatrče, ktoré ohádžu hlinou. Možnosť výstavby vďaka nenáročnej technológii omnoho rýchlejšia :) Tiež ma tam prekvapili nové "stavby" objavujúce sa doslova z večera na ráno.
Veď čakať na to, pokiaľ vydá stavebný úrad nejaké rozhodnutie, sa tu nikomu nechce. A čo už, keď chatrč stojí? Vyhodia ľudí na ulicu? Aj také sú argumenty miestnych.
Keď som začiatkom roka začínal navštevovať osady s organizáciou projekt DOMov, nemal som žiadne veľké oči, že problém nelegálnej výstavby osád vyriešime nejakým zázrakom. Ale dnes vidím, že to je omnoho zložitejšie, ako by si ktokoľvek mohol myslieť. A nielen kvôli Rómom. Ale aj kvôli tým, ktorí ich potrebujú raz za štyri roky a za mikrovlnku, žehličku, či guláš s pivom vhodia správny lístok do urny. Potom už nikoho nezaujímajú. Nech si tam žijú v tých svojich osadách a nám "bielym" nech dajú pokoj. A keby bol nejaký problém, pošleme tam zásahovku. Tá to vyrieši... Bohužiaľ, toto je realita dnešného Slovenska. Mňa len desí, že vďaka neriešeniu problémov, budeme mať onedlho väčšinu obyvateľstva, ktoré bude mať ukončené iba základné vzdelanie a ktorého úroveň bývania bude podobná, ako úroveň ľudí v afrických či brazílskych slumoch. Nehovoriac o hygienických návykoch. Veď toaleta, alebo tečúca voda je v týchto osadách len v miestnych potokoch, ktoré nimi pretekajú. Ale kompetentní nechcú tieto veci vidieť.
Dosť bolo filozofovania. To nikomu nepomôže. Pomôcť by mohol film. Potešilo ma, keď som minulý týždeň dostal oznámenie o tom, že moja žiadosť o štipendium na napísanie scenára k filmu DOM.ov bola posúdená pozitívne a schválená v plnej výške. Tak sa pokúsim moje návštevy a dianie v osadách zaznamenať a urobiť z toho film.
Chcel som tento týždeň navštíviť aj ďalšie osady, kde sa snažia realizovať výstavbu domov pre Rómov legálne. Ale narazil som na problém. V istej dedinke neďaleko Bardejova, kde už i v miestnom zastupiteľstve sú vo väčšine Rómovia, sa miestni "bieli" začali vyhrážať tým, ktorí sa rozhodli pozemky na domy pre Rómov predať. A tak, pokiaľ nebudú podpísané zmluvy, sa radšej budem držať opodiaľ a sledovať, ako sa tento problém vyvinie.