Celé naše hudobné snaženie začalo, keď Oli vyhlásil, že by chcel hrať na klavíri. Neviem, či to bolo z jeho hlavy, alebo len zbožné prianie mojej drahej, ale držalo ho to dosť dlho. Asi tri roky nehovoril o inom, iba že by chcel hrať koncert na krídle. Nuž došiel do veku, keď už aj na hudobnú ho zobrali. I skúšky zložil, i prípravný ročník, teda polrok prešiel a teraz už začína hrať. A tak mi neostávalo nič iné, ako zadovážiť domov nejaký ten hudobný nástroj. Za jeho kúpu vďačím mojim priateľom, ktorí dobre poradili a v podstate i nástroj našli :)
Nuž ale cvičiť treba aj doma, nie len v škole. A na koho toto domáce muzicírovanie ostalo? No na mňa... Nie že by som bol nejaký hudobný génius, ale drahá zistila, že noty poznám a tak s Olim prechádzam to, čo má doma cvičiť. Samozrejme aby som ho motivoval, musím i ja sem tam niečo zahrať. Vždy si najprv spočítam ktorá nota kde je na notovej osnove, lebo poznať ich poznám, ale naspamäť teda neviem nič. Čiže po odpočítaní si trúfnem už niečo aj zahrať. Jednou rukou samozrejme. Na dve by som si zatiaľ netrúfol. Ale vyzerá to tak, že aj toto budem musieť raz absolvovať. Predsa len, cvičiť treba... Naposledy som dokonca Bethovenovú Ódu na radosť dal...podľa nôt... to bol výkon...
Trochu toto notové muzicírovanie ide do protikladu s mojim pankáčskym spôsobom života. No uznajte, ktorý pankáč hrá z nôt??
Vyzerá to tak, že s Olim raz založíme pankáčsku kapelu. On bude hrať na klavír a ja si kúpim basovú gitaru, naučím sa nejaký ten akord alebo dva a dáme to spoločne!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)