Ako to už býva dobrým zvykom, nič nejde podľa toho, ako si to predstavujeme. Už som spomínal, že pripravujem film, ktorý bude sledovať pokusy o riešenie bytovej otázky Rómov na východnom Slovensku. Zaujímavý to projekt, v ktorom si Rómovia musia najskôr rok sporiť a potom s pomocou ľudí, ktorí v projekte pracujú a jednou bankou, môžu získať mikroúver na to, aby si mohli legálne postaviť svoj vlastný dom. Zaujímavé to riešenie, keďže na jednej strane sa snaží obmedziť nelegálnu výstavbu, na strane druhej učí Rómov, ako si šetriť peniaze a ako hospodáriť. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa dobrý úmysel borí s rôznymi problémami a stereotypmi. Ako napríklad niekto nechce Rómov v obci, aj keď sú tam už väčšinové obyvateľstvo. Ako miestni nechcú, aby Rómovia vlastnili pôdu. Ako Rómovia ovládajú obecné zastupiteľstvá, aj keď o tom nič netušia. V niektorých dedinách to dospelo do naozaj absurdných koncov. Verím, že nie úplných koncov.
Dnes som s Vladkom navštívil rodinu z Nižného Tvarožca. Jeden záujemca o nové bývanie sa zapojil do programu a začína sporiť, aby tak o rok mohol začať stavať. Ak dostane pôžičku, ak sa podarí vykúpiť pozemky, ak to vydrží, ... Je tam veľa AK! Ja dúfam, že všetky prekoná a dočká sa!
Okrem nadšenia pre tento projekt ma teší aj to, že je to niečo, čo viem robiť takmer z domu. Čiže po viac ako roku som našiel istým spôsobom prácu, ktorú môžem robiť tu, byť s rodinou a zároveň aj pracovať. Nuž uvidím, či aj niečo zarobím, lebo treba podať grant a čakať, čakať, čakať. A možno projekt podporia a budem môcť teda aj povedať, že je to práca. Zatiaľ je to v móde "hobby".
Takže druhý natáčací deň s týmto projektom mám úspešne za sebou!
Držím mu palce. Nielen pre to, že ho chcem zachytávať a mať aj zaujímavý koniec filmu, ale hlavne pre to, že má zmysel!
Pred vstupom do osady ma upozorňovali, aby som si dával pozor. Že tam majú veľa psov a nie sú príliš vľúdni. Ale myslím, že ma ničím miestni neprekvapili. Taká normálna osada. Poctivá, východniarska :)
PS: Keď sme sa sťahovali z Bratislavy do môjho Zborovského bejs kempu, môj syn bol s babkou v obchode. S prekvapením na tvári jej zvestoval, koľko veľa černochov tu žije. Že toľko ich nevidel ani v Bratislave. Po necelých dvoch rokoch v škole o nich už hovorí ako o cigáňoch a bojí sa ich. Nikto z nás mu nehovoril, že sú zlí a nebezpeční. Stačí, keď to počuje od spolužiakov v škole. Nuž, nielen písať a čítať sa naučil... latentný rasizmus sa tu šíri vzduchom. Tak možno zmením vďaka tomuto projektu aj jeho pohľad na vec. Prestane sa báť, pochopí a bude "MÍT RÁD LIDI"