Dnes som chcel o niečom úplne inom, ale opäť ma raz internet preniesol do tunajšej reality. Počas môjho pracovného výletu mi volala moja drahá, že jej opäť raz nefunguje internet. Hovorím jej: "Reštartni to a bude to v pohode." Nechcelo sa my vysvetľovať, čo a ako a dohodli sme sa, že hneď ako prídem, poriešim tento problém. Plán bol teda jasný. Prišiel som neskoro večer a už sa mi nechcelo riešiť internet. Ale ráno, hneď ako sme vypravili deti do školy, potreboval som si pripraviť nejaké podklady. A k tomu som potreboval internet.
Vyliezol som teda pod strechu, všetko svietilo tak, ako malo, no pre istotu som to celé reštartol. Niekedy to pomôže. Plný elánu do práce, zapol som počítač, spustil mailové konto a .... čakal, ...čakal,...čakal. Ani len mailového klienta mi to nenačítalo. Hovorím si: "Zavolám operátorovi, nech to dá do poriadku!" Aj som zavolal. Zdvihla mi to milá pani, hneď sa začala zaujímať o problém. Jej odpoveď ma však šokovala. Prečerpal som mesačný limit a do najbližšieho fakturačného obdobia to pôjde takto obmedzene. Takmer som spadol zo stoličky! Aké obmedzenie? Aké limity? Ale po chvýli hystérie som si uvedomil, kde práve som. Tu nie je žiadna optika, žiadne neobmedzené dáta... tu mám len dsl, s obmedzeným dátovým tokom... A čo mi teda ostáva? Čakať do nedele polnoci, kedy mi nabehne nové fakturačné obdobie a internet opäť bude fungovať tak, ako by mal. Nie tak, ako si to predstavujem ja, lebo to by fičal jedna báseň. Ale aj to čo bolo, je oproti súčasnému stavu výborné. Aj tieto riadky píšem len vďaka tomu, že si šérujem dáta zo svojho telefónu. Aj keď to tiež funguje iba na jednom mieste, lebo u nás ani len to 3Gčko nefunguje všade. Ale zato tu mám pekne bielo, snehu až po kolená a nikto ma tu neotravuje. môžem si užívať dokonalú samotu. A ak budem mať šťastie, ani sa mi nikto nedovolá :)
PS: dúfam, že počas písania týchto riadkov som si neprečerpal aj dátový limit na mojom telefóne, lebo sa mi tento literárny kúsok nepodarí ani zavesiť... počas nič nerobenia si môžem užívať aspoň ohník v našom krbe. Niekedy je to lepšie, ako televízny program. Tak si otvorím vínko, prečítam nejakú knihu a posedím v obľúbenom kresle. A v nedeľu o polnoci snáď už budem aj online :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)