Tu, v našom okolí je vlekov a priestoru na lyžovanie neúrekom. Ale aj napriek tomu, väčšina ľudí chodí lyžovať do neďalekého poľského strediska v Tyliczi. Neviem prečo, ale mám pocit, že tu u nás sme vo všetkom o niečo pozadu, ako naši susedia. Kým som býval v našej hlavnej dedine a chodieval do Rakúska, bolo mi to tak trochu aj logické. No po tom, čo som svoj bejs camp zriadil v Zborove zisťujem, že je to rovnako aj na severe našej krajinky. A tak, pokiaľ si chcete užiť bicykel, lyže alebo bežky, stačí prejsť pár kilometrov za hranicu a nájdete strediská, ktoré vám ponúknu toľko služieb, že ani neviete, ktorú využiť skôr. Cez zimné prázdniny mal Oli na návšteve kamaráta z Bratislavy. A keďže sa minulý rok naučil lyžovať, chceli sme aj naše deti zapojiť do tejto aktivity. Pobehal som s drahou okolité lyžiarske strediská, a to ich tu máme takmer v každej dedine, ale žiadne nefungovalo. A keď áno, tak to nebol kopec pre deti. Požičali sme výstroj a na základe odporúčaní vyrazili za hranice. Nemôžem tvrdiť, že naši severný susedia majú nejaké úžasné kopce. Ale dokážu zasnežiť aj obyčajnú lúku a využiť ju na zimné aktivity. Do Tylicza chodia snáď všetci z okolia Bardejova. Naozaj tam vybudovali pekný areál a o inštruktorov na učenie lyžovania tam núdza nie je. Proste keď nejakého chcete, tak vám ho zoženú!
Skúsili sme teda zasvätiť do tejto formy zimnej zábavy naše deti. Vyzbrojený dobrou náladou a odvahou, poobliekali si lyžiarsku výstroj a šup ho na svah. Pokiaľ sa oni učili lyžovať, ja som si vyskúšal bežky. po prvý krát. Majú tam areál, vhodný pre začiatočníkov. No môj švagor sa tam nudil a po prvom kolečku zavelil, že ideme do lesa. Na internetovej stránke bolo uvedené, že trate v okolí sú pre začiatočníkov a mierne pokročilých, tak mi ani nenapadlo protestovať. Stopa bola pekne upravená a šlo sa dobre. No po hodine a pol, sme prišli na koniec stopy a pustili sme sa voľným terénom. Ďalšie dva kilometre sme šli hodinu. Miestami tam bol meter snehu. Keď sme narazili opäť na značenú trasu, zistili sme, že sme v ďalšom lyžiarskom stredisku. Našťastie, hneď ako sme sa dostali k autobusovej zastávke, prišiel autobus, ktorý nás odviezol k nášmu východziemu bodu. Zhodil som bežky, obliekol suché oblečenie a hybaj ho za detmi. Olimu sa lyžovačka tak zapáčila, že od obeda nezišiel so svahu. Nebol hladný, smädný, proste nič. Jediné, čo ho zaujímalo bolo lyžovanie. Dorke sa tiež darilo, no po hodinke s inštruktorom ju to prestalo baviť. Keď ma však zbadala, chcela si okamžite obuť lyže, aby mi ukázala, ako pekne vie lyžovať. Naveľa sme teda deti dostali so svahu, v miestnej reštaurácii sa nám podarilo posilniť a s padajúcim snehom a poľadovicou už po tme, vracali sme sa domov. Celú cestu deti rozprávali o tom, ako aj ďalší deň pôjdu lyžovať. Teší ma, že ich to chytilo! Mňa tie bežky tiež chytili. Mám aktivity na zimu. Keďže som ešte týždeň doma, tak to tu v okolí môžem pekne obehať :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)