Toť nedávno som spomínal, ako si Oli lietal po oblohe so šarkanom ako drak. Začalo to ale tak, že lietať chcela Dorka. Lenže ešte nevie ovládať nášho šarkana. A tak došiel jej väčší brat a prebral opraty do svojich rúk. Od toho dňa, stále keď niekam ideme, berie šarkana so sebou. Veď čo ak náhodou budeme na mieste, kde bude dostatočný priestor a dobrý vietor!
Našťastie vedľa domu máme skvelú lúku. A môžeme na nej púšťať šarkanov, kedy sa nám zachce. Rozmýšľali sme, že vyskúšame aj neďaleké letisko, lebo pri dopade sa nám šarkan zamotáva do trávy a nerobí to dobre špagátom. Ale letisko je predsa len ďalej, ako lúka. Takže zatiaľ sme ho nenavštívili.
Lietame iba počas veterných dní s našim šarkanom. Tých veterných je v toto ročné obdobie požehnane. No verím, že onedlho začneme lietať aj s Oliho prvým lietadlom, ktoré si sám vyrobil. Okrem hry na klavír a matematických olympiád sa dal aj na modelársky krúžok. A práve finišuje so svojim prvým lietadlom. Tak sa teším, keď si ho spoločne pôjdeme vyskúšať! Veď čo už mi tu iné ostáva, ako sa nechať unášať vetrom a lietať v oblakoch:)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)