Tak, konečne môžem povedať, že začínam s prácou, o ktorej som si myslel, že o tomto čase už bude odovzdaná. No ako sa hovorí: "človek mieni,..." To sa stalo aj mne. Koncom augusta som naložil auto technikou a vybral som sa do toho to malebného kraja. Nakrútiť krátky dokument o rekonštrukcii proti tureckej bašty v Štiavnických Baniach. Ale, niečo nevyšlo a ja som svoje veci zbalil do kufra, odvolal všetkých zúčastnených a pekne krásne hybaj ho späť domov. Urobil som aspoň pár fotiek, aby to celé nebolo zbytočné. A tak prišiel druhý termín. Pravdu povediac, mal som teraz cestovať po Nórsku a užívať si zaslúžené voľno. Namiesto toho cestujem po Slovensku a pracujem. Teda, nie že by sa mi naše Slovensko nepáčilo, ale vymeniť ho za Nórsko? Neviem!
Nuž, ale deti sa tešia, lebo budú hlavnými účinkujúcimi. Oli si už pýtal aj scenár, aby vedel čo má hovoriť. Okrem scenára si stihol vypýtať aj honorár. Učí sa chlapec :)
Poviem vám, zohnať v ten víkend ubytovanie v okolí Banskej Štiavnice mi dalo pekne zabrať. Nakoniec som zavolal kamarátovi a ten mi dal kľúče od jeho bytu. Inak by sme asi spali niekde pod stanom. To sa všetci zbláznili? Nie je na Slovensku iného kúta ako toto miesto? Inak, bola tu asi celá Bratislava. Z tohto kraja sa stala akási víkendová rezidencia zbohatlíkov. No a ja tu mám robiť... Tiež by som si vedel aj inak užívať :) Našťastie si svoju prácu aj užívam.
Neskôr som zistil, že v Štiavnici sa v tom čase konal divadelný festival Amplión. Môj údiv teda opadol, lebo mi prišlo logické, že tam bolo toľko ľudí :)
Jediné, čoho som sa obával, bola práca s deťmi. Teda ani nie tak s deťmi, ako s mojimi deťmi. Ale myslím, že účinkovanie v ich prvom filme im vyšlo. A popri tom sme si spravili pekný rodinný výlet. Nakrúcanie sme spojili s akciou, ktorá prebiehala pri bašte. O zábavu teda nebola núdza. Oli vystružlikal drevenú mačičku a Dorka baštu. Samozrejme s pomocou šikovného majstra.
Večer dokonca pozorovali aj hviezdy a planéty. Pozreli sa na Mars a Saturn. Táto aktivita zožala úspech. Dokonca si od Ježiška prajú teleskop, aby mohli pozorovať hviezdy aj doma z terasy :)
V obchodíkoch v Banskej Štiavnici potom míňali svoj prvý honorár. Dokonca im nevadilo behať po meste, pokiaľ sme my sedeli na káve. Doma sa boja prejsť do svojej izby, keď sme všetci v obývačke... Míňanie honoráru je veľká motivácia... :)
Inak, aby ste vedeli, čo si moje deti o práci režiséra myslia, tak je to niečo : Dorka vo škôlke hovorí, že tatinko chodí do práce piť vínko. Oli na divadelnom workshope vyhlásil, že bude režisér, lebo ten iba kričí a nič nerobí. Takže toľko k tomu, čomu sa venujem a vyhlasujem to za prácu. V podstate iba kričím a pijem! Tak v skratke :) Ale aj to niekto musí...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)