Svoj dnešný citovo zážitkový výlev musím začať citátom z knihy, jedného môjho kamaráta. Ako už tradične, vybral som sa v jednu nedeľu do našej hlavnej dediny za prácou a zobral som deti do Košíc na výlet. Zastavili sme sa tam na susedskej burze. Môj spolužiak z dokumentu, Mišo Hudák postoval na sociálnej sieti, že tam bude takáto akcia. A keďže my máme radi rôzne trhy a podobné podujatia, zastavili sme sa tam na prechádzke Košicami. Dostal som od neho dva darčeky. Knihu - Atlas sôch a tričko - východné pobrežie. A tu sa dostávam k podstate, prečo vlastne takýto začiatok. V úvode knihy napísal veľmi peknú vetu a tá veľa vysvetľuje aj v mojom vzťahu s týmto kútom našej krajiny a veľmi pekne vystihuje odpoveď na mne často kladenú otázku: "Prečo východ?" Tak tu je odpoveď, citovaná z knihy Miša Hudáka, Atlas sôch: "Východné pobrežie je, keď tu ( ukazujúc na hlavu) tušíte, že máte ísť ďalej a hľadať niečo lepšie, ale tu ( ukazujúc na hruď ) cítite, že toto je váš domov." Asi sa zo mňa stáva občan východného pobrežia :) Ďakujem Michal, budem knihu aj tričko hrdo nosiť :)
Ale teraz už na veselšie témy :)
Často sa chválim tým, čo pre mňa urobil alebo mi daroval môj syn. Je to už veľký chlap a pridáva sa k nemu aj moja dcéra. Naposledy mi priniesla niekoľko obrázkov, ktoré namaľovala iba pre mňa. Takéto darčeky ma vždy potešia.
Síce ich druhý deň darovala niekomu inému, ale stihol som ich odfotiť :)
Keď som nedávno opäť raz odchádzal z domu za prácou, odkázala mi po maminke, aby som si pred odchodom z jej šperkovnice vybral jeden jej šperk. Vraj keď ho budem mať pri sebe, budem na ňu môcť myslieť. A ona si na oplátku k posteli postavila moju fotku, aby som bol stále pri nej. Potešia takéto maličkosti :)
Na posledných komunitných trhoch som pripravoval programovú video upútavku pre Baštu. Kým prebehli prípravy na nakrúcanie, ona si s maminkou obehla obchodíky, resp. stánky. Vyhliadla si prsteň. Ako mu sama hovorí - obrúčku. A keďže som jej ju nakoniec kúpil, tak sa rozhodla, že som jej muž. Lebo veď obrúčku môže žene darovať iba jej muž. Nuž, tak mám zrazu dve ženy :)
Naposledy mi darovala svoj najobľúbenejší prstienok, aby som ho vždy nosil pri srdci, lebo na prst mi je malý. Tak vraj budeme vždy spolu :) A vždy, keď sa vrátim domov jej ho odovzdám. Ona mi ho opäť pri odchode strčí do vrecka. Tak máme takýto kolobeh prsteňov...
A keďže moja drahá doma pracuje na svojich výrobkoch, začala ma moja druhá žena brávať na miestnu kultúru. Porozpráva mi popri tom o princeznách a iných potvorách. Niekedy si spolu aj zatancujeme. Ale zatiaľ iba u nás v kuchyni. Nechcem tento druh umenia veľmi šíriť na verejnosti v mojom podaní. Aj keď, je to zážitok! :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)