Asi ako každý rodič, aj ja som už musel riešiť problém, či dať alebo nedať počítač deťom. Hlavne Oliver ho strašne potrebuje! Aby si mohol robiť úlohy, hrať sa a pracovať. Podotýkam, že žiadne úlohy na počítači robiť nemusí. Jeho jediná úloha v uplynulom školskom roku bola naučiť sa čítať, písať a počítať. Nuž ale tatinko má jabĺčkové hračky a deťom sa veľmi páčia. A okrem nich aj maminke. Už dostala mini jabĺčko, no chcela by aj jabĺčkový notebook. Lebo tatinko si taký kúpil, aby mohol pracovať aj na cestách a všetkým sa zapáčil, pretože je malý, ľahký a výkonný. A tak ma otravujú všetci, aby som im taký kúpil. Moja drahá už trochu poľavila a sľúbila Olimu, že keď sa bude dobre učiť, dostane počítač. Tak som uvažoval, že mu teda zaobstarám niečo z oknovým operačným systémom, aj keď už som z toho vyšiel a neorientujem sa v ňom. Ale čo by som neurobil pre deti. No Oli trval na tom, že on iný ako strieborný jabĺčkový nechce a radšej teda žiadny ak nie ten! Toto jeho posadnutie jabĺčkom došlo tak ďaleko, že sa rozhodol, že si ho sám urobí. Našťastie moja drahá používa pri návrhoch kartóny a máme aj nejaké magnetické „gombíky“. Oli teda skočil na dielňu, zobral kartón, zohol ho, nalepil magnety a jeho prvé jabĺčko bolo na svete. Teda takmer. Potom ešte došiel za mnou, aby som mu nakreslil klávesnicu, monitor a samozrejme jabĺčko, ako mám ja.
Chvíľu na to dobehla s kartónom aj Dorka. A tak sme v jedno popoludnie vyrobili dve jabĺčka. Moje deti si urobili notebooky presne podľa svojej predstavy. A to že boli iba kartónové, nikomu nevadilo. Hneď sa na nich pustili do práce. Pozerali si videá, hrali sa hry a pracovali. Bavilo ich to takto intenzívne asi týždeň. Dokonca pobláznili aj deti na ulici a druhý deň si priniesli kartónové počítače a sedeli všetci u nás na verande a pozerali do kartónových monitorov, smiali sa na videách a hrali hry. Po dvoch týždňoch som myslel, že už tento ošiaľ prešiel. No nebolo tomu tak. Stále si z času na čas deti svoje jabĺčka vezmú a riešia si na nich svoje veci. Naposledy si Oli pozeral video o jeho obľúbenej mačke. Pozeral do kartónu asi 15 minút. Niekedy tak rozmýšľam, či mať takúto fantáziu je pre tento svet dobré. Ale samozrejme ich v ich hrách podporujem a niekedy si aj ja s nimi na kartónovom jabĺčku niečo pozriem. Veď ako hovorí moja drahá, tiež som v realite tohto sveta nie príliš často. Možno časom vymením aj ja svoje jabĺčko za kartónové a budem si robiť imaginárne scenáre :) Odvaha mi na to nechýba :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)